Rekonštrukcia cestnej siete patrí medzi okrajové témy výskumu slovenskej, ale aj svetovej historiografie. K metodológii výskumu historických ciest vydal zásadné práce nemecký profesor D. Denecke (1969, 2005). Medzi krajiny, ktoré výraznou mierou prispeli k výskumu historických ciest patrí Česká republika. Táto problematika je spracovaná napr. v publikáciách R. Květa (1997, 2000, 2003). F. Kubů a P. Zavřel v rokoch 2007 až 2009 publikovali v troch zväzkoch dlhodobý výskum tzv. Zlatej stezky. Moderný výskum je prezentovaný v prácach, ktoré vznikli nedávno pod vedením J. Martínka (2014a, 2014b). V roku 2018 vyšla rozsiahla publikácia Staré cesty v krajině středních Čech. Nedávno publikovala klasifikáciu ciest v stredovekom Uhorsku M. Szilágyi (2014). Vychádzala pritom predovšetkým z výskumu dochovaných písomných prameňov z územia dnešného Maďarska. Zo slovenských autorov treba spomenúť predovšetkým Š. Janšáka (1961, 1964), ktorý sa venoval hlavne tzv. Českej ceste. Medzi priekopníkov vo výskume cestnej siete na Slovensku patria tiež Bohuš Klein (1978, 1985) a Michal Slivka (1990, 1998). Peter Ivanič (2011) vydal prvú monografiu o stredovekých komunikáciách a mýtach, ktorá bola zameraná na Pohronie a Poiplie, kde uvádza tiež prehľad dovtedajšieho bádania a približuje problematiku z metodologického hľadiska. Viaceré príspevky českých (napr. Pavel Bolina, Dušan Cendelín, František Kubů, Jan Martínek, Ivan Vávra, Petr Zavřel) a v menšej miere slovenských bádateľov (napr. Peter Bednár, Ján Hunka, Milan Hanuliak, Václav Hanuliak, Peter Ivanič, Martin Kvietok, Ľudmila Maslíková, Matej Ruttkay, Peter Šimko, Oto Tomeček, Adrian Nemergut, Marek Vojteček a ďalší) boli publikované v časopisoch a zborníkoch Archaeologia historica, Historická geografie, Medea, Slovenská archeológia, Staré stezky, Dejiny cestnej dopravy na Slovensku I. (2015), Dejiny cestnej dopravy na Slovensku II (2017), Výzkum historických cest v interdisciplinárním kontextu I. (2012) a II. (2018). Komunikáciami v oblasti Považia, ako aj prechodmi cez Váh v období vrcholného a neskorého tému naposledy publikoval Juraj Šedivý (2014, 343-370). Výskum historických ciest je stredoveku sa na základe výskumu písomných prameňov zaoberal Dušan Dzuro (2017, 82-122). S výskumom ciest súvisí problematika mýt. Len nedávno bola publikovaná prvá obsiahla monografia o mýtach maďarskej historičky B. Weisz (2013), ktorá sa zaoberala clom, trhovým a cestným mýtom v Uhorskom kráľovstve za vlády Arpádovcov a Karola Róberta z Anjou. Doteraz absentuje práca, ktorá by komplexne spracovala problematika cestného mýta v stredoveku a v novoveku. Mýtne pomery na Pohroní, Poiplí, Požitaví strednom a dolnom Považí v stredoveku spracoval Peter Ivanič (2011; 2016, 419-430; 2017, 59-68). Mýtami na Malom Dunaji sa zaoberal Július Bartl (1963, 51-66) a a rozsiahly príspevok na túto dôležitý aj pre oblasť cestovného ruchu, pre ktorý je nutnosťou tvoriť nové produkty, ktoré by prilákali do územia nových návštevníkov, resp. by zabezpečili opätovný príchod účastníka cestovného ruchu. Za takéto je možné považovať aj tematické cesty kultúrneho turizmu, ktoré často pracujú s tradičnými prvkami konkrétneho územia, vychádzajúce z určitej historickej udalosti, typickej výrobnej orientácie územia, prípadne prírodných atraktivít. Tak vznikli v súčasnosti plne funkčné produkty – napr. Lutherova cesta (Steinecke, 2006), či cesty Sv. Jakuba (Maak, 2010). Na Slovensku je problematika tematických trás spracovaná minimálne (Gregorová, 2014), navyše s minimálnou transformáciou do praxe (s výnimkou Gotickej a Barborskej cesty).
Cesty sú súčasťou kultúrnej krajiny.