Najviac informácii o cestách v stredoveku poskytuje dobový písomný materiál, predovšetkým listiny a naračné pramene. Z hľadiska výskumu ciest je najcennejšou časťou listín tzv. metácia – teda podrobný opis hraníc pertraktovaného pozemku, kde sa ako významné geografické body či línie objavujú aj cesty alebo fenomény spojené s nimi (most, brod, mýto a pod.). Dozvedáme sa z nich napríklad aj to, ktorým smerom viedla daná komunikácia, prípadne ako sa nazývala.
Najrozsiahlejšou pramennou edíciou stredovekých uhorských listín je Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus, ktorý zostavil G. Fejér v prvej polovici 19. storočia. Diplomatár pozostáva zo 40 zväzkov a zachytáva obdobie od roku 104 do roku 1440. Hoci ide o na svoju dobu významné dielo, vyskytujú sa v ňom pomerne často nepresné údaje (osobné mená, miestne názvy) a preto je potrebné konfrontovať tu uverejnený pramenný materiál s neskoršími pramennými edíciami. Reedícia niektorých chybných listín vyšla v diele Codex diplomaticus patrius. V roku 1879 bol publikovaný aj Hazai okleveltár. Pre obdobie vlády Arpádovcov sú dôležité tiež edície Codex diplomaticus Arpadianus continuatus a Regesta regum stirpis Arpadianae critico-diplomatica. Pramene pre obdobie vlády Anjouovcov zachytáva sedemzväzkový Codex diplomaticus Hungariae Andegavensis (Anjoukori okmánytár). V súčasnosti vychádza Anjouovský regestár. Listinný materiál z obdobia panovania Žigmunda Luxemburského postupne obsahuje edícia Zsigmondkori oklevéltár. Listiny, ktoré súvisia s územím Slovenska a boli vydané medzi rokmi 805 a 1266 vydal R. Marsina v dvojzväzkovom diele Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae. Obdobie medzi rokmi 1301 až 1323 je spracované vo forme regestov V. Sedlák. Okrem týchto celouhorských resp. celoslovenských edícií bol listinný materiál publikovaný v rodových, župných alebo mestských diplomatároch alebo regestároch. Pre oblasť Pohronia, Považia, a Poiplia je dôležitý listinný materiál, ktorý sa týka Ostrihomskej kapituly. Veľkú časť z neho vydali v pramennej edícii Monumenta ecclesiae Strigoniensis. Prvé dva zväzky zostavil I. N. Knauz, tretí C. Dedek, štvrtý zväzok vydal autorský kolektív prednedávnom.