Pri nedostatku písomných prameňov poskytujú najviac informácií o dopravnej sieti v jednotlivých oblastiach archeologické pramene. Len v ojedinelých prípadoch sa podarí identifikovať pozostatky ciest. Pri analýze archeologických prameňov je veľmi dôležité všímať si ich výpovednú hodnotu. Iná je totiž v prípade prameňov získaných archeologickým výskumom a iná v prípade prameňov nadobudnutých bez širších nálezových okolností. Archeologické prieskumy nemôžu v plnom rozsahu nahradiť systematické výskumy, ale môžeme nimi zachytiť niektoré informácie, ktoré sa po odkrytí povrchu strácajú. Archeologické pramene sa na povrchu neprejavujú úplne, objektívne, rovnomerne a trvalo. Najväčším problémom je presné chronologické určenie nálezov. Väčšinou totiž ide o fragmenty nádob a iných z hľadiska datovania málo citlivých predmetov. Hlavným nedostatkom prieskumu bez následného výskumu je problém presného určenia charakteru náleziska. Pôsobením rôznych faktorov (eróziou, bioturbáciou, orbou, prenesením ornice) dochádza k premiestňovaniu archeologických artefaktov a preto výpovedná schopnosť prieskumu závisí od spôsobu, akým sa viedol. V súčasnosti za účelom určenia veku jednotlivých ciest sú uskutočňované predovšetkým prieskumy s pomocou detektoru kovov. Najčastejšie nálezy sú konské podkovy, ostrohy, pracky a iné súčasti výbavy jazdce a koní. Medzi ďalšie nálezy patria súčasti dopravných prostriedkov a pomôcok a tiež šperky, zbrane a zbroj, mince a iné predmety.
Cesty sú súčasťou kultúrnej krajiny.