Pri rekonštrukcii trás stredovekých ciest sú dôležité aj kartografické pramene, ktoré však v prípade Pohronia a Poiplia pochádzajú až z mladších období. Dôležité sú najmä kartografické diela, ktoré vznikli ešte pred koncom 19. storočia, teda pred výraznejšími industrálnymi zásahmi do krajiny. Prvé podrobnejšie mapy, kde boli zachytené aj cestné spoje vypracoval Samuel Mikovíni (mapy jednotlivých stolíc, ktoré boli uverejnené v diele M. Bela Notitia Hungariae novae historico geographica). Keď M. Bel pripravoval toto rozsiahle syntetické dielo o Uhorsku, požiadal S. Mikovíniho, aby vypracoval mapy. Mikovíny na nich zaznačil niektoré trasy hlavných komunikácií dvojicou paralelných prerušovaných čiar. Celkove však tieto mapy poskytujú len málo informácií o cestnej sieti.
Prvé komplexné informácie o komunikáciách poskytujú až mapy Prvého vojenského (tzv. jozefínskeho) mapovania, na ktorom sa práce zahájili už v roku 1764, teda ešte za vlády Márie Terézie. Na dnešnom Slovensku sa začalo s prácami v roku 1769. Najprv boli spracované severné stolice. Práce sa skončili v auguste 1785. Okrem samotných máp boli vyhotovené aj textové opisy jednotlivých mapových listov, ktoré okrem iného obsahujú pre vojenskú infraštruktúru dôležité informácie o mostoch, brodoch cez rieky a potoky, popis cestnej siete a samotných ciest s hodnotením ich povrchu a priepustnosti v prípade presunu vojsk. Farebné mapy boli vyhotovené v dvoch exemplároch v mierke 1 : 28 800. Museli zobrazovať všetky dôležité objekty v krajine. Zakresľovali všetky vyvýšeniny aj s ich horizontálnym členením. Trasy hlavných krajinských a poštových hradských boli vyznačené hnedou farbou a dvoma plnými čiarami. Vozové cesty na vidieku vyznačili jednou plnou a druhou bodkovanou čiarou, hnedou farbou boli označené aj poľné chodníky.
Hlavné trasy komunikácií sú presne zachytené na mapách, ktoré vyhotovil Ján Lipský. Prvýkrát bola séria máp Uhorska vydaná v roku 1803.
V roku 1806 začali práce na Druhom (františkovom) mapovaní, ktoré boli viackrát prerušené. Veľký mapový súbor, ktorý na 1079 listoch zobrazoval celé Uhorsko, vypracovali v rokoch 1819 až 1869 a bol v mierke 1 : 28 800. Dnešné územie Slovenska bolo rozdelené na 270 sekcií. Mapy boli opäť farebné a hradské cesty boli v tomto prípade zakreslené červenou farbou a ostatné komunikácie hnedou farbou. Druhé mapovanie obsahuje aj chotárne názvy.
Podrobné mapy v mierke 1 : 25 000 vznikli až pri treťom vojenskom mapovaní, ktoré prebiehalo v období rokov 1869 – 1885. Tieto mapy potom slúžili ako podklad pre štvrté vojenské mapovanie, ktoré začalo v roku 1896.
Podrobnejšie informácie o cestách poskytujú konkretuálne a katastrálne mapy z druhej polovice 19. a zo začiatku 20. storočia, ktoré boli súčasťou pozemkového katastra v Uhorsku.
Pre potreby identifikácie cestnej siete sú potrebné aj súčasné mapové diela, ktoré pomáhajú identifikovať relikty komunikácií (úvozy, zväzky úvozov) či strže z nich vytvorené. Možno je ich využiť ako podklad pre spresnenie priebehu ciest zistených na starých mapách a k spresneniu polôh významných objektov (hradísk, hradov, hrádkov, kostolov, kláštorov, miest) alebo k štúdiu vývoja štruktúry krajiny pri porovnaní so staršími mapami.