Vo všeobecnosti však môžeme stredoveké komunikácie podľa spôsobu dopravy rozdeliť na suchozemské a vodné a podľa významu na diaľkové (hlavné) a regionálne. Okrem hlavných a regionálnych komunikácií spomínaných v prameňoch určite v stredoveku existovali aj lokálne cesty. Oveľa podrobnejšie delenie rozpracoval nemecký bádateľ Dietrich Denecke (1969). Podľa rôznych faktorov zaradil cesty do viacerých skupín a podskupín. Na základe regionálneho významu ich rozdelil na diaľkové obchodné, predmestské obchodné, lokálneho významu a miestne; podľa reliéfu na horské, údolné, svahové, okrajové a vstupné (priesmykové). Z postavenia ciest v cestnej sieti rozoznával hlavné, vedľajšie a priečne. Na základe ich prirodzeného stavu a charakteru ich výstavby rozlišoval prirodzené a umelo vybudované, pričom medzi prirodzené zaradil vyhĺbené, koľajové, pieskové, blatové, trávnaté a umelo vybudované zase hradskú, kamenné, doskové, násypové. Podľa charakteru dopravy rozpoznával vozovky, nákladné, jazdecké a pešie cesty. Pričom vozovky rozdelil na vozové a kočové a pešie na horské chodníky a ulicovky. Z funkčného hľadiska rozoznával cesty nadregionáneho významu (púťové, vojenské, obchodné a poštové), regionálneho významu (kostolné, poľnohospodárske, industriálne, regionálneho obchodu). Podľa právnej kvalifikácie ich rozdelil na verejné (via publica), pravé vojenské (strata legitima), zakázané (napr. zlodejské), colné, sprievodné, vicinálne a privátne. Najnovšie publikovala klasifikáciu ciest na základe z výskumu dochovaných písomných prameňov v stredovekom Uhorsku Magdolna Szilágyi (2014, 86-87). Komunikácie rozdelila na niekoľko hlavných skupín, pričom si všíma ich hierarchiu, legálny aspekt, funkcionálny aspekt, mód cestovania a transportu, topografické vzťahy medzi cestami, fyzikálne vlastnosti, vegetáciu a vek. Podľa hierarchie rozdelila cesty na diaľkové (via magna, via regia, via exercituum), provinciálne (via salifera), regionálne (via forensis, via castrensis) a lokálne (semita, trames, via graminosa). Z právneho aspektu komunikácie rozčlenila podľa vlastníckeho a správneho používania na verejné (via/strata publica, libera via), spoločné (via /strata communis) a privátne (via privata); kráľovskej autority (via regia, királyút); legálneho alebo ilegálneho charakteru (via recta, via iusta; via falsa, via sinistra). Podľa funkcie rozlišuje pútnické, vojenské (via exercituum, via exercitualis; hadút, hadiút), obchodné, cirkevné, poľnohospodárske a industriálne komunikácie. Obchodné ďalej delí na soľné (via salifera; sóút; sajtosút), vínne (borhodóút) a trhové (via forensis, via ad fórum; vásárút, vásárosút) cesty. Pri cirkevných komunikáciách uvádza kostolné (via/semita ad ecclesiam) a mrtvólne (holtasút, halotthordóút). Poľnohospodárske rozdeľuje na cesty pre stáda (via gregis, via gregum; csordaút, csordauta), transport sena (szénahordó út) a mlynské (via molendinaria; malomút, malomló út). Industriálne cesty rozdeľuje na tie, ktoré slúžili na prevážanie kameňa (kőhordó út) a dreva (via lignaria; erdőlő út). Podľa módu cestovania a transportu rozoznáva cestu pre peších (semita, trames; gyalogút), jazdcov (száguldóút), vozy (via currus, via currium; szekérút) a sánky (szánút). Na základe topografických vzťahov medzi cestami rozlišuje krížiace sa cesty, rázcestie (via crucis, crux viarinn; via bifurca(ta), bivium), skratky (via média, általút, kisáltalút) a relatívnu pozíciu (alsóút, középút, felsőút). Podľa materiálu a povrchu rozdeľuje komunikácie na zemné (strata terrea), hlinité (via agyagos, agyagosút), kamenné (via lapidosa, via saxosa; kövesút út). Na základe morfológie rozčleňuje cesty na vyvýšené (hochstraß) a vyhĺbené (via cavernea; horhó, korhosút, mélyút). Na základe vegetácie rozoznáva, či táto rastie pozdĺž cesty (via (h)erbosa, via (h)erbida, via graminosa; fuvesút ) alebo ju pokrýva (nyárút, sásút). Pri veku ciest spomína termíny ako via antiqua, via vetus alebo via nova.
Literatúra
DENECKE, Dietrich. Metodische Untersuchung zur historisch-geographischen Wegeforschung im Raum zwischen Solling und Harz. Göttingen 1969.
IVANIČ, Peter. Stredoveká cestná sieť na Pohroní a Poiplí. Nitra 2011.
SZILÁGYI, Magdolna. On the Road: The History and Archaeology of Medieval Communication Networks in East-Central Europe. Budapest 2014.